Ale viac-menej úspešne je to s Nikinkovým bezpliekovaním.
Aj keď je to častejšie asi o maminkinej šikovnosti a pozornom oku, pravdou je, že Niki o svojich potrebách vie, a vie ich dať aj najavo. Len občas v dôsledku veeeeľkého zaujatia niečím iným pozabudne. Ale cez deň, a kým sme doma zaznamenávame celkom úspech, a preto sme sa rozhodli plienky aspoň počas tejto doby odložiť bokom. Niki je spokojný. S plienkami bojoval už dlhšiu dobu, hneval sa na ne a pri snahe ho zabaliť sa mi neraz ušla kôpka dobre mierených kopancov :( Pochopila som to ako jasný znak toho, že je už veľký a čiastočne pripravený :)
Dúfam a pevne verím, že nám to vydrží aspoň tak, ako je to teraz.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Supeeer. Gratuluji a držím palce!
OdpovedaťOdstrániť