Zakaždým ku schodišťu prišiel, pred prvým schodíkom zastal a rozmýšľal, odhodlával sa , či váhal...? Až dodnes! Dnes pred prvom schodíkom nezastal ako tradične, ale naň suverénne vykročil a na vykročenú nohu následne aj preniesol váhu. Nemusím zdôrazňovať, že samozrejme hneď padal, keďže sa nachádzal uprostred schodišťa a ničoho sa nedržal. V tej chvíli zjavne pozabudol, že v rúčke nestíska môj prst ako inokedy.
V rovnakej chvíli si uvedomil, že padá nekontrolovane dozadu ako doska, nasvedčoval tomu jeho maximálne vydesený výraz tváre. V celom tom rýchlom slede udalostí som ho stihla zachytiť (foťák otrieskaný o zem to prežil tiež bez následkov, aspoň zatiaľ sa zdá). A v zápätí mi došlo, že je čas začať Nikinka učiť chodiť po schodoch menej kaskadérskym spôsobom, aby to zvládol aj sám, vtedy keď nie je na blízku moja ruka; ale tak, aby to zvládal bezpečne.
A tak sme vzápätí začali s výukou.
Mám šťastie, že schody má Niki naozaj rád a tak mal na mňa tentokrát výnimočne trpezlivosť. Dovolil mi prekladať mu rúčky po priečkach zábradlia, a nôžkami svoju prácu zvládal celkom sám. Občas síce nožičky predbiehali moje vysvetľovanie, ale aj tak ostával Niki kľudný a trpezlivý. Dokonca sa ma nesnažil uhryznúť ako inokedy, keď mu kibicujem do jeho činnosti.
Aj keď neverím, žeby bolo Nikinkove pochopenie také rýchle, že by po pár dňoch tréningu suverénne kráčal po schodoch sám (držať sa rúčkami je z jeho pohľadu asi nepochopiteľne zbytočné), myslím, že jeho láska ku schodom ho k tomu pochopeniu predsa len po čase dovedie :)
Príspevky
Niki je šikula!!!! A maminka taky.
OdpovedaťOdstrániť