Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

sobota 18. júna 2011

Milujem ovocie! (188/365)

Nemám na mysli to jedlé... aj keď ani tým nepohrdnem.
Milujem ovocie, ktoré občas prinesie moja neustála snaha  o čosi...
Také, aké presne včera priniesla moja niekoľko týždňov trvajúca  snaha naučiť Nikiho chodiť po schodoch bez mojej pomoci.

Už som ani nedúfala. Nikinka otravovali až rozčuľovali moje požiadavky a pokyny, aby sa neustále držal rúčkami priečok. V lepšom prípade sa neodbitne chytil mojej ruky a schody spokojne vyšiel spôsobom , na ktorý bol zvyknutý.  V tom horšom sa  do mojej ruky zúrivo zahryzol a zároveň odmietol ďalej kráčať, pričom sa buď driapal na moje ruky alebo sa naopak zosunul k zemi na  znak absolútneho bojkotu. Mala som pocit, že mi vôbec nerozumie, ja som zas nerozumela jeho nepochopeniu a vznikali kvôli tomu medzi nami celkom pestré chvíľky napätia.

Ale včera.... sám  od seba :)

Vychutnala som si tú chvíľu o to viac, že prišla práve v tento deň- povedzme, že nie príliš radostný piatok plný skôr tých nepríjemnejších povinností, akejsi zvláštnej pochmúrnej nálady; proste zdanlivo bezcieľny a vyčerpávajúci deň.
Vďaka za to vnuknutie alebo  výčitku (?), ktorá ma ešte 18,30 večer vyhnala s dieťaťom na krátku prechádzku. Inak by som prišla o túto krásnu chvíľu a o skvelú chuť nového "ovocia" :)

1 komentár:

  1. hurááááá,hurááá,je to krásne,ako sa snaživo dvíha zo schodíka na schodík.Dúfam,že sa teda naučí na čo slúžia ruky!Nech žijú schody!A Nikinkova odvaha a nedbanlivá vytrvalosť!

    OdpovedaťOdstrániť