Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

štvrtok 9. júna 2011

Pokus o slušnosť , neporozumenie a zbabelosť

Nezvyknem sa na Nikinka, jeho správanie a jeho prejavy okoliu sťažovať. Snažím sa aj rôzne jeho netradičné výkyvy nálad a zvyky prijímať , pochopiť; ak sú nevhodné alebo za istých okolností možno až nežiadúce  aj riešiť. To že sa na to permanentne nesťažujem však nevyvracia fakt, že to nie je vôbec jednoduché. Jeho zvláštny svet , nepochopenie tohto sveta, moja snaha mu pomôcť zorientovať sa a pochopiť- to zjavne vyvoláva u druhých pocit, že stále len niečo skúšam a vôbec to nezvládam. Poniektorí sú plní dobrých rád, samozrejme absolútne zaručene fungujúcich. A ja potom dostávam kvapky o tom, ako robím zle toto, hento aj tamto, ako mnou moje dieťa máva a manipuluje, prípadne na niektoré jeho neresti preventívne kašlem, aby som si ušetrila "robotu".
Tak som sa aj dnes dostala do situácie, kedy som zo snahy byť slušná a neuraziť druhú zúčastnenú stranu svojim odmietavým postojom, bola nútená vysvetľovať nevysvetliteľné a hlúpo dokazovať, že rozumiem svojmu dieťaťu (?!)
Musím priznať, že možno aj ja som celkom dobre nepochopila otázky, ktorými ma daná osoba bombardovala. A podľa toho, že ich kládla pár tých istých dookola som usúdila , že ona mne rozumie ešte menej. Rozhovor, ktorý bol v mojich očiach absolútne zbytočný, ma stále viac zraňoval. Spochybňoval mňa ako matku, robil z môjho dieťaťa len jeden kus z tucta, na ktorý predsa MUSÍ platiť to, čo na ostatných.  Znovu sa mi potvrdilo,  nielen že ten, čo nezažije, nikdy naozaj NIKDY nepochopí, ale ani nie je schopný pochopiť, že nechápe a nepochopí. Nanovo ma zaskočila schopnosť ľudí hodnotiť toho druhého, aj napriek tomu, že o ňom nevie vlastne nič, a keby aj vedel nemá na to právo.  Vyznie to možno ako moja obrana, ale o to mi vlastne nejde. Píšem len preto, aby som to dostala z hlavy.
Netvrdím, že moja snaha má vždy úspech, nikoho nepresviedčam, že robím všetko automaticky dobre a bezchybne. Áno , ľudia majú pravdu aj  v tom, že som na svojho syna možno až príliš citovo naviazaná... nemám byť? Tak to sa ľahšie povie, okomentuje , skritizuje ako žije! Predovšetkým moja snaha vychádza z úplne čistej lásky. Myslím, že je oveľa prirodzenejšie a správnejšie radšej urobiť vo výchove pár chýb a  s láskou sa ich potom snažiť napraviť, než zaškatuľkovať dieťa do formy "len obyčajné dieťa" (priznajme, že moje dieťa je teda hocijaké, len nie obyčajné) a vychovávať ho bez ohľadu na jeho povahu a všetko čo mu spestruje zdravie, podľa vždy tak účinnej šablóny starých materí.

A tak mi môj pokus o slušnosť nakoniec vlastne asi nevyšiel, pretože som sa tento nikam nevedúci rozhovor rozhodla ukončiť absolútne rezolútnym mlčaním. Neubránila som sa pritom slzám a pocitom, že som absolútne neschopná ubrániť záujmy svojho dieťaťa.
Niekde medzitým som stihla byť ešte obvinená z toho, že sa sťažujem, čo bolo dosť zvláštne konštatovanie vzhľadom na to, že som do rozprávania bola opakovane vyzývaná otázkami. Sama by som túto tému nenačínala, určite nie s dotyčným.
Odišla som s malým do izby, kde som sa ešte chvíľku zamýšľala nad tým ako niektoré výroky dotyčná myslela, a ako to mám teda robiť- organizovať dieťaťu myseľ a vôľu. (Zdá sa mi to buď ako dobrý vtip alebo totálna paranoja.) Nakoniec som to rýchlo vzdala a nechala som sa mojim malým manipulátorom ťahať za ruky smerom, ktorým  chcel on! Asi preto, že som zbabelá a omnoho radšej sa pozerám na jeho úsmev  a spokojnú tváričku ako na telíčko zmietajúce sa v strašnom záchvate privolanom stresom.

4 komentáre:

  1. ...... hm hned som si predstavila o kom pises (mozno chybne). Aj mna rozhovory tohto typu neskutočne zranuju a vzdy znova a znova, samozrejme po potokoch slz a dokladnom poupratovani v hlave konstatujem, ze titul PhDr. naozaj nie je patent na rozum (najme ked dotyčná nikdy nebola v Holandsku :))......... si SKVELA mamka a Niki to vie............a to je pre neho v kazdej chvili to najdolezitejsie

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Reni, síce sa mýliš v osobe, ale v samej podstate máš pravdu. Asi nič nie je zaručený patent na rozum

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ach, jak Ti rozumím, tohle zažívám dnes a denně, nepochopení z mnoha stran. Děláš to skvěle, jsi úžasná maminka a NIKI má úúžasnou a super maminku. Nedej na nevědoucí rady těch druhých, kteří vůbec neví, o čem mluví. Naše děti jsou jiné, jsou výjimečné a často vůbec nereagují na dobře míněné výchovné metody a rady. Zato bezpodmínečná láska, úsměv, pohlazení, spousta porozumění, trpělivosti a podpory ...to zabere vždy. Když budeš naslouchat srdci, vždy uděláš to správné. Odpusť těm nevědomým lidem, kteří vůbec netuší, jak těžký je každý den s "jiným" dítětem - těžký, ale přesto nádherný a plný lásky. Nikdy bych Jeníčka nevyměnila za zdravé a "normální" dítě, pro mě je dokonalý právě takový jaký je. A nesmírně obohatil můj život - po všech stránkách. Díky Bohu za něj! Moc na vás myslím. Amelie s Jeníčkem

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahojky moja, vim, ze se toto co napisu lehce pise a tezko se to kona, ale neposlouchej takove zarucene rady. Neposlouchej nazory tech, na kterych ti nezalezi, vazne nema smysl si timto lamat hlavu. Pro mne samotnou je dukazem, ze jsi skvela a milujici mama, Nikyho krasny, stastny a zarivy usmev. Kazde zdrave dite je jine a ani na ne neplati stejny metr. Nase deti to maji tezsi a neplati na ne, to co na zdrave deti. Ja ani neresim co si kdo mysli o me vychove Tomaska. Jen obcas je tezke stale se omlouvat, ze lidem taha tasku, kosik ci vozik v nakupnim centru. Je strasne fajn slyset od tech lidi, to nevadi a videt usmev na tvari a je hrozne zranujici videt nepochopeni a hnev v jejich ocich. Takze chapu, ale snaz se, moc te o to prosim, kaslat na premoudrele lidi. Drzim pesti a uz se na vas moc tesim. Krati se nam to.

    OdpovedaťOdstrániť