Uplynulý rok sme zvládli podobne, ako prvú tohtoročnú sánkovačku.
Úplne nadšení sme neboli
Ale popritom všetkom sme sa vždy snažili hľadať dôvody na úsmev.
Za uplynulý rok sme poriadne podrástli...
....určite vďaka tomu, že chuť do jedla nás neopúšťala ani v ťažkých chvíľach
Veľa sme sa prechádzali,
hrali,
a trochu tvorili.
Naučili sme sa pár nových vecí. Hlavne poznať svojich blízkych, ich zvyky a milovať ich ešte viac.
Niesli sme svoj kríž ako sme len vládali...
... a ako mi dnes povedala jedna dobrá duša, vraj to zvládame elegantne
Úprimne- potešilo ma to. Aj keď viem, že veľkú zásluhu na tom nemám. Za všetko vďačím tomuto bojovníkovi a jeho jedinečnému, zázračnému, siludodávajúcemu, uzdravujúcemu úsmevu a dvom žiariacim svetielkam v očkách.
Projekt mi vzal pomerne dosť času, na druhej strane mi dal možnosť ohliadnuť sa za drobnosťami, ktoré sa v denných povinnostiach a životnom tempe ľahko stratia. Som mu vďačná za to, že mi nedovolí zabudnúť. A aj keď tento posledný deň dokumentujem s úľavou a rozhodnutím, že ďalej budem blog viesť trošku iným štýlom, bude mi aj trochu chýbať. Náš dnešný deň mu trochu napovedá - budem sa snažiť dokumentovať naše novinky, výnimočné chvíle, naše /ne/schopnosti...
Každopádne sa chystám ešte k projektu vrátiť v jednom príspevku- o tom, čo všetko sme prežili v skratke. Tak nejako možno skôr pre seba- aby som tie naj udalosti mala pekne pohromade.
Príspevky
Dobrý den,
OdpovedaťOdstrániťobčas jsem nakoukla "k vám". Jak do minima písmenek a obrázků jste uměla dát maximum emocí něhy radosti...Nikinkovy fotky jsou OKOUZLUJÍCÍ.
Jak se dívá z okna, je má oblíbená:-))
Přeji vám i synkovi dalších 365 dní plných krůčků úsměvů radosti lásky objevů...a ZDRAVÍ.
Krásné vánoce!!!!!!!!!
M.
Poslední? Ach, to je škoda. Přirostli jste mi k srdci. Ale co se dá dělat. Fotky jsou nádherné a Niki s tou kravatou je úchvatný.
OdpovedaťOdstrániť