S Nikinkom je veselo

S Nikinkom býva často naozaj sranda.
Vtedy, keď  poobede viac ako hodinu času strávi v posteli tým, že sa ma snaží presvedčiť, že spať sa mu naozaj nechce, a následne po mojom ústupku zaspí  v izbe na zemi medvedím spánkom.

Vtedy, keď mu spadnú tepláky po tom, ako si rozviaže šnúrku na nich a spokojne sa tak prechádza po izbe.

 A na moju otázku, čo to prepánakráľa spravil, mi venuje pár vyškerených ksichtov.

 Apropo už dlhšie pozorujem trend  výrobcov odevov prispôsobovať výrobu rastúcemu percentu detskej populácie trpiacej obezitou. (a čo potom my priemerne štíhli, zdravo a dobre vyzerajúci)

Vtedy, keď si napriek svojej stratenosti vo svete plnom veľkých, nenásytných a tých s pohnutými hodnotami, nájde svoju usmievavú, tichú a skromnú kamarátku.

Vtedy, keď jeho snaha o dôležitosť a vážnosť dopadne celkom komicky.

Aj vtedy, keď sa to nakoniec vydarí :)

Vtedy, keď po čase objaví svoje dudky, a dá sa s nimi na útek.

 Aj vtedy, keď pri mojej otázke, či mu ich naozaj treba, vystrúha trpiteľský výraz vytvárajúci dojem, že mu, chúďatku, nikdy nič nechcem dovoliť.

Alebo vtedy, keď veškerú moju snahu o zábavu alebo zmysluplné a poučné aktivity absolútne pochová jasným gestom, na čo má práve chuť :D

Aj to sú tie chvíľky, ktoré držia človeka pri zdravom rozume a dávajú nádej, pretože pripomínajú bežné zdravé dieťa (teda to, po čom človek- matka nikdy neprestane túžiť)