Konečne

Názov je veľavravný. Jediné slovo, ktoré mi napadlo v súvislosti s týmito fotkami. Sú zo soboty, kedy sa aj v našom severnom kraji výrazne oteplilo. Znamenalo to rapídne topenie megakôp snehu, takmer všadestojacu vodu, ale aj našu prechádzku na dennom svetle! Konečne!

 Veľmi sme sa tešili.

 Za svoju prechádzkovú destináciu sme si vybrali  asi jediné miesto, ktoré bolo celú zimu poctivo obstarávané, a kde sa následkom topenia netvorili hotové jazerá, pretože voda má kam odtekať.

 Naše námestie, ktoré len nedávno "utrpelo" rekonštrukciu. 

 Aj na ňom je ale vidieť, že slnko sa bude musieť ešte poriadne zapotiť, kým  zlikviduje všetky hrôzy zimy.

 Späť k našej prechádzke - bolo to úžasné!

 Vlastne to bolo ešte lepšie.

 Ten pocit podobať sa zas, po takej dlhej dobe, obyčajným ľuďom, aj keď len 20 minút.

 Ťažko vybrať slová, ktoré by dostatočne vystihli môj pocit , a zároveň pri tom nepôsobiť pološialene.

 Takže radšej nechám hovoriť fotky.

 Nikiho radosť a nadšenie mi našepkáva, že  nie som jediná vyčerpaná zimou.

 Zúfalá, vynervovaná, extrémne chronicky bez energie.

 Bol taký spokojný , a celú dobu usmiaty :)

 Som vďačná, že vďaka nemu môžem zažívať aj nový pocit- neopísateľnú radosť z odhrnutého chodníka, po ktorom sa Niki môže poprechádzať.

  Rovnako neopísateľne obrovskú úľavu.

Aj keď dni ako tento ešte nie sú každodennou realitou, skôr prvými závanmi jari.

 Do zjarenia všetkým našim slniečkam :)