Včera mal Niki zas jednu z chvíľ, keď sa nalepil na starkú a MUSEL robiť presne to čo ona :) Sú to krásne chvíle. Vtedy si užívam hlavne to, že Niki sa aspoň na chvíľu podobá na zdravé dieťa- vyzerá pritom neuveriteľne inteligentne :) xi. Do detailov dokáže odpozorovať , čo starká robí ako sa pritom tvári a akú polohu pritom zaujme a do detailov to dokáže zopakovať. S patričnou dôležitosťou v tvári. Je úžasné pre mňa sledovať takú bežnú vec- učenie sa napodobňovaním. Žiaľ sa u nás doteraz neosvedčil spôsob sedenia na stoličke za stolíkom a popritom snaha dieťa niečomu naučiť. Vtedy ho v lepšom prípade chytí záchvat ignorácie v horšom záchvat zlosti a amoku. Občas sa síce ešte posnažím, ale keď vidím ten výsledok- dieťa v nervoch, ja tiež, tak ma to zas nanovo odradí a ešte si vyčítam, že ho trápim...
A tak sa potichu spolieham na Nikinkovu slabosť pre starkú, jeho sympatie voči nej a lásku medzi nimi dvoma. A mám radosť z každej chvíle, keď si Niki zmyslí opakovať činnosti.
Tu sa môžte pozrieť, čo to bolo tentokrát. Starká navliekala do otvorov šnúrky, Nikinko jej samozrejme "pomáhal" ako vedel- chytil navinutú šnúrku, najprv ju opatrne poťahoval až sa mu ju podarilo celú rozmotať respektíve rozťahať okolo seba. Mal z toho strrrrrrrrašnú radosť... a určite aj dobrý pocit z dobrej vykonanej práce :)))
Všimnite si to sústredenie a zmysel pre detail :-D
Tu sa už rozhodol starkej pomôcť , asi sa mu zdalo, že jej to nejde...
A posledná hovorí za všetko :)
,
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára