Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

piatok 13. mája 2011

Ako sme šampón kupovali (153/365)

Teda presnejšie- po tom ako sme narýchlo do košíka šupli voňavý detský šampón, sme sa ešte chvíľu bezcieľne prechádzali pomedzi regále. Nikiho však zrazu niečo tuším priam nakoplo, pretože až povyskočil s hlasným zvýsknutím a doslova sa rozbehol. Prvýkrát som ho videla tak rýchlo kráčať. Bol to taký polobeh, či skôr smiešna skackavá chôdza, ten pohľad bol rozveseľujúci :)
Ešte vtipnejšie to celé vyznelo pri zistení, čo sa mu tak mimoriadne zapáčilo.


Zbadal to zo vzdialenosti asi piatich metrov, vo výške členkov a nijako zvlášť to nevynikalo na preplnenom regáli. Bol to Wellness Fuss lotion :D Chcel mi tým hádam niečo povedať? Dopriať aspoň takýto wellness mojim nohám ako záplatu?
Nuž ostávalo mi len vysvetliť synovi, že keď raz budem veľká (vzhľadom na moju váhu a genetickú predispozíciu som zmierená s faktom, že umriem malá )  , rada si doprajem wellness, ale taký ozajstný, poriadny!
Aj keď sa mu to moc nepozdávalo a tubu s krémom ďalej láskyplne stískal v hrsti :)


Ale možno ten ozajstný wellness naozaj raz príde, možno nemusím byť ani veľká, možno len trpezlivá  ...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára