Malý macko ráno vstal,
prekvapenie do rúk vzal.
Neumytý, strapatý,
ťahá mamku za šaty.
...Toto srdce je len tvoje,
pekné je, no papierové.
Ešte jedno srdce mám,
v brušku ho však schovávam.
Ja som tvoj a ty si moja,
naše srdcia vždy sa spoja.
Ty si moja, ja som tvoj,
celý život pri mne stoj.
Život matky nie je ľahký, nepozná voľné dni a štátne sviatky. Keď únavou večer líha, myšlienky sa hrnú inam. Aby deti sladko spali a šťastné sa prebúdzali.
Aj keď to neboli Nikinkove ústa, ktoré mi dnes povedali básničku; aj keď to neboli Nikinkove rúčky, ktoré pre mňa vyrobili tento krásny kvietok; aj tak som si tú chvíľu užila a veľmi za ňu vďačím. Pretože viem, že keby to Nikinko dokázal sám, veľmi rád by moju dušičku tešil básničkami aj každý deň.
Ľúbim ho a viem, že on ľúbi mňa. A preto som mu dnes tú básničku , vyslovenú ústami starkej, uverila :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
I já bych uvěřila :o)
OdpovedaťOdstrániťNádhera!!! a krásná fotka.
OdpovedaťOdstrániť