Naplno, bez zábran a ostychu. Bez myšlienok, kto ma pri tom vidí a pred kým "si urobím hanbu". Vymazať svet okolo seba a len sa tešiť. So zatvorenými očami a naplno otvorenými ústami, sprevádzané úžasným výskotom, prerývaným smiechom... akokoľvek, no hlavne úprimne.
To mu ide skvele.
Aj mňa to naučil.
A tak - ak občas uvidíte dvoch ľudí, ktorí robia občas až nedefinovateľné veci a sú pritom hrozne hluční, nemusí to nutne znamenať, že sú nepríčetní blázni... možno sme to len my dvaja :D A práve prežívame svoju radosť, hoci len z hojdačky...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Nádherná fotka. Jen se smějte, sluší vám to. I my si takhle s Jendou občas něco užíváme...
OdpovedaťOdstrániť