Ako v rozprávke (lebo aj tam to končí dobre)

Prežiť zimu bez následkov je pre nás ...(hmm, márne hľadám vhodné prirovnanie...)...prosto - nemožné. Nechcem zveličovať, ale nebudem ani zľahčovať.
Snažím sa nestratiť úsmev z tváre, ale ono je to občas ťažké, keď sa musím pozerať na skutočné nešťastie v jeho tvári, hneď ako vyjdeme von a vidí sneh, fúka, prší alebo sneží; keď následne plače, dostáva kŕče a tetanické záchvaty, stráca schopnosť kráčať, jeho telo sa mení na handrovú bábiku; keď jeho 20 kg nesiem a rozmýšľam, koľko metrov to ešte vydržím; keď sa na mňa pozerá s beznádejou a nepochopením v smutných očiach a zo mňa kypí neschopnosť pomôcť mu.
Snažím sa zachovať si dobrú náladu a nestrácať vieru a vedomie, že bude zas lepšie, ale pri pohľade na bezvládno-unavené dieťa nastriedačku sa povaľujúce na zemi , a povaľujúce sa na gauči,  to nie je jednoduché.
Nejako podvedome sa vyhýbam písaniu negatívnych zážitkov a záležitostí na blog, asi preto,že mi to ešte viac odoberá energiu. Pravdou je, že sú každodennou súčasťou nášho života. A to nie len v zime.
A vtedy, keď je človek unavený tak, ako si nikdy nepomyslel, že by mohol byť. Pretože už to, čo bolo pred týždňom, mesiacom alebo rokom sa mu zdalo maximum, vtedy prídu momenty ako tieto

Chvíle, v ktoré asi nik už ani nedúfal,  a nejaký záblesk zhora zariadil, že dieťatko snehovú prechádzku prežilo nie len v pokoji, ale občas aj s poriadnou zábavou

Napriek tomu, že celá naša zimná  zábava trvala tak tri minútky, je to jeden z momentov, ktoré neváham nazvať malým zázrakom.

Hoci to bol skutočne len malý záblesk, ako sa nasledujúce dni potvrdilo, dobil mi zas energiu.
A teraz už, hoci si uvedomujem, že zimu úplne bez následku skutočne nezvládneme, verím, že keď to bude potrebné, zas sa stane niečo malé ( pre niekoho takmer bezvýznamné) , vďaka čomu budeme schopní prežiť toto obdobie aspoň  bez straty zdravého rozumu...

Aby to všetko nevyznelo tak negativisticky, pridávam ešte pár fotiek nezvratne dokazujúcich, že aspoň jeho najnovšia lenivá záľuba mu prináša absolútnu spokojnosť.

Jediné, čo ho pritom dokáže znepokojiť je to, keď nejaký trúfalec chvíľkovo využije jeho povinnosti

Ale len do času, keď sa trúfalec premení na empatického trúfalca a pozve lenivca ďalej leňošiť plávajúc vzduchom v jeho korábe.