Balansujeme

Od malička hojdanie zbožňuje.

 Mal asi 9 mesiacov, keď sme kúpili domov interiérovú hojdačku. Nevedel vtedy ešte úplne bezpečne sám sedieť, a toto bola jedna z mála možností ako si mohol užiť aj inú polohu ako len ležiac na brušku.

Netrvalo to dlho a hojdanie si veľmi obľúbil.

 Užívali sme si ju odvtedy doma každý deň, až kým sme z nej nevyrástli.

 Potom sme zvykli od jari do jesene, koľko nám to len počasie dovolilo, tráviť čas hojdaním na našom ihrisku.

 Keďže počasie nám nie vždy prialo a spôsobov ako úspešne zabaviť Nikinka tiež nebolo priveľa,  dostal svoju druhú hojdačku. Dlho som zháňala takú, ktorá by pre neho bola vhodná hlavne po stránke bezpečnosti. Užili sme si s ňou veľa zábavy. Mala len jednu chybičku- nemala funkciu priamoúmerného rastu s dieťaťom.

Hojdanie nám chýbalo. Tak som zas začala hľadať.

 A našla som.

 Verím, že nám prináša nie len zábavu a pohodu, ale aj menší tréning. Hojdacia sieť sa totiž pri každom najmenšom pohybe rozhojdá do všetkých strán, udržať sa naďalej v želanej polohe nie je také jednoduché.

 Aj obyčajný cieľ- postaviť sa z nej, je oveľa zložitejšie akoby sa mohlo zdať.

 V niektorých chvíľach to dokonca vyzeralo dosť nebezpečne, ale cieľavedomý vytrvalec nestrácal z tváre úsmev

 Aj keď  musela kvôli ´zauzlenej´ruke trochu pomôcť maminka,

 nakoniec to zvládol :)

A na ďalší deň už z nej vstával akoby to robil vždy

A tak nepochybujem, že čas strávený touto zábavkou, je pre neho zároveň veľkým prínosom. Pretože jeho vždy tak mizerné rovnovážne reakcie sú zo dňa na deň lepšie.