Vianoce tradične

O zachovanie tradícií sa u nás doma stará naša starká. Som rada, že sme spolu. Keby sme s Nikinkom boli sami, s najväčšou pravdepodovnosťou by naše vianoce vedeli len pramálo z toho, čo je to tradícia. Jeho chuť pomáhať, o ktorej som už stručne písala vie byť vražedná a často práca s jeho pomocou prináša takmer neviditeľný výsledok. Hrozilo by teda, že napríklad taký šalát, bez ktorého si mnohí vianoce nevieme ani predstaviť, by u nás skončil v podobe nakrájané zemiaky, a ryba by bola s kvapkou oleja upečená na plechu, pretože obaľovanie je činnosť príliš dlhá na Nikinkovu trpezlivosť.
Vďaka správnej organizácii, mnohopočetnosti prechodne či trvalo spolubývajúcich bolo všetko ako má byť. Nikinko nebol ukrátený o moju pozornosť a bol pomerne spokojný. Napriek všeobecne vládnucej pohode bol ale trošku zmätený. Videl, že sa niečo deje a chystá, ale strácal sa v tom a nerozumel. Chvíľu sme si pozerali fotky z minulého roka. Ukazovala som mu jeho pri slávnostnej večeri pochutnávajúc si na oblátke, vysvietený stromček, kopu darčekov, rozbaľovanie. Skrátka všetko čo sa mi pred rokom podarilo v tom chaose z ošiaľu zachytiť. Zdalo sa mi, že ho to upokojilo, ale nadchnúť sa mi ho nepodarilo napriek mojim obdivuhodným gestám , ktoré by nakazili hádam aj očkovaciu vakcínu. Od tejto chvíle som nemala žiadne očakávania. Hoci , nemala som ich ani predtým, ale malá túžba po "obyčajnosti" vo mne asi nezhasne nikdy.
Už dávno som sa totiž naučila nezaťažovať Nikinka svojimi očakávaniami. Okrem toho, že mi to ušetrí mnoho sklamaní , aj moja radosť je o to väčšia a skutočnejšia, keď sa mu predsa len niečo podarí. A napokon aj on sa určite cíti lepšie, keď naňho nik a nič netlačí.
A tak sme teda bez očakávaní a slávnostne nastrojení sadli k štedrovečernému stolu

Zo starostlivo chystaných chodov Niki veľa neochutnal. Prekvapilo ma, že mu  prvýkrát zachutila figa :)

A dočkali sa aj tí poslušní

Nadšenejší nezaváhali  a nádielku začali hneď rozdeľovať medzi osadenstvo.

Niki si zachoval chladnú hlavu, miestami akoby až absolútny nezáujem o okolité dianie

 V tento výnimočný večer bol až prekvapivo mĺkvy, bez potreby prejaviť emócie, bez jemu vlastnej zvedavosti. Svoje darčeky si síce prezrel a krátko sa im povenoval, nijakú radosť som si ale nevšimla.

 Bola som, priznám sa, trochu sklamaná. Ale len chvíľkovo. Niki bol rýchlo unavený, takže nasledovala naša bežná večerná procedúra a spánok. Neskôr večer, keď už Niki sladko spal, som si to celé vysvetlila tak, že on jediný to pochopil správne. Niekde vo svojom anjelskom srdiečku cítil, že tento deň  v skutočnosti vôbec nie je o nás, úbohých ľuďoch....