piatok 6. januára 2012
Na druhý pokus
Nikinkovi sa darčeky, ktoré si v deň D takmer nevšímal, predsa len zapáčili.
Tento darček ste už videli. Do vianoc sme ho použili len zo dvakrát. A odkedy to bolo naposledy naň Niki snáď aj zabudol. Tak mohol svoju radosť z neho prežiť znovu.
Bola o to väčšia, keď prišiel na to, že sa v nej dokáže pozabávať aj sám.
Nôžkami sa odraziť.
Potom ich zdvihnúť a nechať sa hojdať.
Tešiť sa, baviť sa, užívať si....
...šteklenie v brušku...
.... aj pohodu
A tak stále dokoola.
Od vianoc sa každý deň obdivujeme a spoznávame.
Zatiaľ pomaly, nenásilne, výhradne podľa Nikinkovej vôle.
Veľmi sa mu páči, keď na sebe ukazuje noštek, s mojou pomocou, sám zatiaľ len capká po zrkadle
Neviem odhadnúť, či v tom fešákovi oproti spoznáva sám seba. Každopádne sa mu veľmi páči, a preto si každý deň zaslúži veľa pusiniek.
Svet za zrkadlom ale spoznáva a spája si ho s tým našim. Veľmi rád týmto spôsobom pozoruje dianie v izbe- cez zrkadlo. Neváha pozrieť si tak aj obľúbenú reklamu v telke alebo pohľadom zvádzať maminku a prekvapivo plodne si s ňou pokecať.
Maľovanie čarovnou fixkou, hoci ho Niki nezvláda sám, sa mu tiež páči. Vyžaduje chvíľku sústredenia a trpezlivosti.V tom sa prekvapivo zlepšuje.
Aj keď len pri naozaj obľúbených činnostiach, ku ktorým niečo s pekným farebným výsledkom patrí.
A nakoniec aj vajíčka, z ktorých síce chutné raňajky nebudú, žnú svoj malý úspech.
Nikimu sa ich milé tváričky páčia
Starostlivo ich všetky po jednom povyberá, z každej strany si ich poobzerá a malým farebným kuriatkom na záver zapípa.
To je zatiaľ všetko, čo s nimi dokáže. Keď sú všetky von, stávajú sa pre neho nezaujímavé.
Keďže celá zábavka trvá pár minút a ja si chcem dopriať pohľad na zaneprázdnené dieťatko ešte chvíľu, je tu čas pre mňa, aby som ich zas starostlivo poukladala späť.
Na Nikinka tento môj ťah pôsobí reflexne. Hneď sa znovu pustí do práce.
Hoci jeho spôsob hry (nie len) s vajíčkami, nie je štandardný, vidím, že sa vyvíja.
Pri hraní sa (aj skúmaní svojho okolia) oveľa viac používa ruky a jemnú motoriku.
A hoci na ochutnávanie a pomáhanie si ústami ešte úplne nezanevrel a nezabudol, presnejšie povedané v ústach stále skončí denne množstvo predmetov od výmyslu sveta, jeho šikovné používanie ručičiek mi dáva pozitívne znamenie a vieru, že raz sa nám to podarí zvládnuť.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Nádherná reportáž, krásné fotky. Niki je šikula a v té houpačce mu to sluší..tu houpací síť jsem chtěla léta pro děti a K. mi ji nikdy nechtěl do stropu přidělat. :-(
OdpovedaťOdstrániťMarci, mne tam tie úchyty do steny tiež montoval sused....najbližšie na nejakého cez ulicu zakrič
OdpovedaťOdstrániť