(Pred)Vianoce netradične alebo vodná story

Nie príliš plánovane sme medzi  vrcholiace predvianočné prípravy vtesnali návštevu nášho "akváča". Oddýchnuť si  alebo skôr rozhýbaním spraviť miesto na vianočné dobroty. Predovšetkým ale stráviť čas príjemne a spolu.

Aj keď dátum 23. december by sa mohol zdať pritiahnutý za vlasy

ako sa ukázalo na mieste, bolo to to najlepšie rozhodnutie.

Na informačnom monitore zobrazujúcom okrem iného aj počet návšteníkov totiž svietilo číslo 25 , vrátane nás siedmych.

Nikinko pláva mimoriadne rád. Asi od roka donedávna sme pravidelne raz do týždňa navštevovali kurz plávania batoliat. Niki sa vďaka nemu naučil nebáť sa vody, mať z nej radosť, vodička ho masírovala  a pobyt v nej mu nepopierateľne prospieval. Trúfam si tvrdiť, že to výrazne ovplyvnilo aj jeho napredovanie vo fyzickom vývoji.

Kurz sme prestali navštevovať po mojom dlhom zvažovaní  a po pár debatách s našou inštruktorkou asi pred trištvrte rokom. Niki už pred časom podľa veku a dĺžky navštevovania kurzu mal postúpiť do skupinky väčších detí. Po zohľadnení jeho hendikepu  a prispôsobení aj iným okolnostiam bol ako 4 ročný zaradený do skupinky 2-3 ročných detí. Ale kým dovtedy bolo naše plávanie výhradne o zábave, vodných pokusoch , čároch- mároch a šaškovaní  s maminkou  a inými deťmi,  a uvedomovaní si svojho tela vo vode, v tejto skupinke to už bolo o učení sa,  a hlavne (pre nás kameň úrazu) o spolupráci, a porozumení pokynov.

Pretože som ale svoje dieťa nechcela podceňovať, trpezlivo sme to skúšali. Niki sa dokonca po pár chvíľach naučil rozumieť niektorým pokynom alebo ich jednoducho odpozoroval od kamarátov... neviem, tak či onak- bol to pre nás malý- veľký úspech. Niektoré plavecké aktivity sa mu páčili, iné naopak vôbec nie, čo bolo u nás nepoznané. Dokonca som občas mala pocit, že v jeho očiach vidím skôr strach ako potešenie.

Z týždňa na týždeň sme šli na kurz s menšou dušičkou. Z týždňa na týždeň sme poľavovali z požiadaviek na Nikinka, čoraz viac aktivít sme jednoducho vynechávali a len sa pozerali, časom sme sa zapojili už len do toho, o čo Niki prejavil vehementný záujem, no bolo toho stále menej. Keď som sa ho snažila do niečoho predsa len prehovoriť, nedopadlo to dobre- ukľudniť ho bolo potom veľmi ťažké v pár prípadoch sa mi to podarilo až odchodom domov.

Myslím, že veľkú úlohu v jeho odmietaní zohral aj fakt, že na plavárni bol veľký hluk, roztrhlo sa vrece s dovtedy nepoznanými plaveckými kurzami pre školy a škôlky z celého okresu ( a aj ďalej). Keď sme začínali plávať kurzy sa organizovali v bazéne jedného miestneho hotela, vtedy ešte aquapark nestál;  a tam sme boli len my- naša plavecká skupinka pozostávajúca z asi desiatich detí  a ich rodičov. Keď sa náš kurz presťahoval do bazénov aquaparku bol organizovaný v čase keď bol ešte aquapark pre verejnosť zatvorený - do 10. hodiny, takže sme tam taktiež väčšinou bývali sami (až na pár plavčíkov a iného personálu pobehujúceho po brehu). To boli podmienky po akých túžime aj teraz.

Keďže ma premáhal pocit bezmocnosti zmeniť túto situáciu, zbytočnosti, a taktiež výčitka, že za takýchto okolností Nikinkovi už nepomáham, skôr naopak, ukončili sme náš kurz po 4 rokoch vernosti.
Ostávalo nám poďakovať sa našej inštruktorke Markétke za to, že nás hneď na začiatku neodpísala, a svojim láskavým prístupom, pochopením a ohľaduplnosťou nás presviedčala, že práve my tam patríme a je rada, že tam sme.
Mrzel ma ale fakt, že sme tým stratili jedinečnú možnosť za primeranú cenu pravidelne aspoň byť vo vode. Pri bežných cenách vstupov do aquaparku by sme si tento luxus mohli dovoliť tak najviac raz za mesiac, ak vôbec to...
Stále som však dúfala, že nejako sa to hádam podarí vyriešiť tak, aby sme sa tam predsa len dostali častejšie a s ohľadom na naše finančné možnosti. Netušila som ako. Ale najprv som dúfala a neskôr už verila.
A vtedy prišla jedinečná ponuka od našej úžasnej Markétky zakúpiť si výhodne celoročnú permanentku pre nás oboch platnú na vstupy neobmedzene  a bez podmienok.

A bude mi ešte niekto tvrdiť, že Boh neexistuje? Veď som sa s tým dovtedy zverila len jemu :P 

Túto ponuku sme vďaka vyzbieraným 2%tám  mohli okamžite využiť a o týždeň som už držala v ruke hotovú (ešte teplú) permanentku.
Bolo to tesne pred našim odchodom do kúpeľov, ani po našom návrate sme nemali veľa príležitostí využiť ju, a keď sa aj nejaká črtala, niečo ju na poslednú chvíľu zhatilo.

Nápadu našej starkej využiť na to práve tento predvianočný čas som najprv nebola príliš naklonená. Ale keď som sa zamyslela nad tým prečo, uvedomila som si, že nado mnou víťazí len vlastná lenivosť.
Tak sme sa teda rýchlo zbalili a pri spomínanom počte návštevníkov nám nič nebránilo v tom, aby sme si to aj poriadne užili- bez hluku, bez nepríjemných náhodných stretov s inými nadšenými plavcami, bez drkotania zubov pri čakaní v nekončiacom rade na Nikinkov obľúbený tobogán... Výnimočne sme počas troch hodín stihli naozaj všetko z ponúkaných atrakcií, ktorých síce nieje veľa, ale pri našom bežnom tempe (plávania aj chôdze) a bežnom počte návštevníkov , to pre nás býva skôr non sense.

Spokojní boli určite všetci (aj maminka fotografka, ktorá už tradične chýba na spoločnom zábere)

A nepochybne aj naše hviezdne aquabelly