Kedy sa to len stalo, že mi z tohto malinkého chrústika
vyrástol tento krásny veľký fešák?!
Pamätám si, že som ako dieťa vnímala tlačidlo na výťahu ako métu ´veľkosti´. Keď som naň zrazu dočiahla, bola som presvedčená, že mi ako "konečne veľkej" prislúcha kopu nových práv.
Ktovie, ako to vníma Nikinko....
Pridám už len pár milých a zábavných spomienok
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
To jsou nádherné fotky. Byl krásné miminko... a ted z něj je nádherný kluk.
OdpovedaťOdstrániťNikuliq, tak to je milé. A vieš, že si na niektoré fotky pamätám? Hlavne na tú s tou bábikou. Ako rýchlo rastú tie naše deti!
OdpovedaťOdstrániť...je nádherný...
OdpovedaťOdstrániť