VYZNANIE

Narodil sa chlapček. Už od malička bol výnimočný! Ukážkovo papkal aj spinkal. Rád rozdával úsmevy a svoje okolie privádzal do stavu bezstarostnosti tým najnákazlivejším smiechom.

Prišiel ale deň, keď niekto nechcel, aby tu ostal s nami. To maličké a zdanlivo slabé stvorenie však ukázalo svoju silu a vôľu! Vôľu ostať ešte chvíľu a ukázať svojmu okoliu život. Iný ako ho pozná väčšina. Trošku komplikovanejší, o čosi menej bezstarostný, ale vzácny- založený na iných hodnotách ako sú dnes v móde.
Od prvého dňa to nemal vôbec ľahké. Prostredie , do ktorého sa vrátil bolo iné ako si ho pamätal. Zrazu bolo smutné, plné beznádeje, strachu z budúcnosti..... Bola pred ním tá najťažšia úloha- naučiť tých ľudí znovu sa smiať, dúfať a veriť. Veriť predovšetkým jemu samému. Trvalo to dlho, ale jeho snaženie postupne začalo ukazovať výsledky. Jedného dňa mu však jeho prácu zmarila diagnóza, ktorá vyšla na povrch. Počul to slovo prvý krát, nevedel čo znamená. Pomyslel si ale, že je to len slovo; a to jediné slovo predsa nemôže skaziť jeho snahu. Snahu o pochopenie, úsmevy, lásku, prijatie.... Nevzdával sa, stál si pevne za svojím a nakoniec sa mu to podarilo! Znovu si omotával ľudí okolo prstov svojim smiechom, šibalskými ohníčkami v očkách...

Začal sa boj o jeho zdravie, no on vôbec nestál v úzadí. Bojoval a vlastne dodnes bojuje v prvej línii. Navyše dáva ľudom silu a neustále ich učí trpezlivosti.
Nie je to žiaden rozprávkový hrdina. Aj on má občas slabú chvíľku, kedy potrebuje pochopenie, objatie, utíšenie. Vlastne má tých chvíľok niekoľko denne. Vtedy mu ľudia opätujú jeho silu a lásku, ktorú rozdáva.

Ten chlapček je plný protikladov : je už taký veľký, no vlastne maličký ; telesne veľmi slabý, no duševne silnejší ako ktokoľvek ,koho som stihla spoznať ;  veľmi smutný, no veselý zároveň ; štedrý , ale aj lakomý, keď sa treba deliť o mamkinu náruč..... (dalo by sa pokračovať)

Ale čo je najdôležitejšie- ten chlapček je môj syn. A ja ( aj keď je iný) som na to hrdá!

Toto vyznanie patrí jemu ( najradšej by som ho vykričala na celý svet!)
Anjelik môj, ďakujem Ti , že si so mnou ostal. Ďakujem, že si! Ďakujem za Tvoje úsmevy, tie najúprimnejšie prejavy radosti, Tvoje spočinutia v mojej náruči, Tvoju lásku, nekonečnú dôveru, ktorú mi prejavuješ....
............. za úplne všetko to najpodstatnejšie v živote, čomu si ma naučil.
Veľmi Ťa ľúbim
             Tvoja maminka :)