Na momentík, pani pastelka (282/365)

Trvalo to nejaký ten rôčik- dva, ale predsa som sa dočkala. Niki konečne prejavil sám záujem o kreslenie. Alebo skôr čmáranie.
Ku kresleniu som ho nabádala pravidelne už dlhšiu dobu. Občas sa mu to páčilo, občas na to naopak vôbec nemal náladu. Vždy to ale prebiehalo tak, že som mu jeho rukou niečo kreslila, zatiaľ čo sa on čudoval, čo to tá jeho rúčka stvára.
Nedávno začal sám od seba prejavovať mimoriadny záujem o písatká všetkého druhu. Popri jeho dôkladom skúmaní a študovaní, som mu ja začala nenápadne podkladať papier; a nenásilne som mu ukázala, na čo ten malý tenký zázrak, ktorý drží v ruke, slúži.
Jemu následne trvalo len pár čiar, kým pochopil, že túto nádheru vytvoril celkom sám, a evidentne ho to veľmi potešilo. S nadšením sa pustil do divokého čmárania; a ja som mu tentokrát musela pridržiavať ruku nie preto, aby vôbec urobil čiarku, ale preto, aby neboli tie jeho čiary tak ohromne dlhé a potlačili sa vrámci jedného papiera formátu A4 :)
Aj naše spoločné čmáro-kreslenie je teraz o čosi jednoduchšie pre mňa a zábavnejšie pre Nikinka. Tvári sa pritom zrazu viac spokojne a dôležito , už nie prekvapene...