Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

piatok 2. septembra 2011

Zelenáči (258/365)

Podľa info od pánov meteorológov už nastala meteorologická jeseň. Cítiť to aj vo vzduchu. V noci je už poriadna kosa, a ráno teplota ešte dlho nevystúpi nad 15 stupňov. A tak aj napriek tomu, že neskôr sa vzduch ohreje na letných 25, ráno  pri odchode z domu sme boli nútení lepšie sa vyzbrojiť.

Keď nás Lucka dnes takto videla, podotkla: "akí ste vy zelenáči" . Vo svojej hlávke pritom určite narážala na prevažujúci farbu na našom outfite. Ja som si to však v tej chvíli vysvetlila synonymicky.  Uvedomila som si, akú pravdu tým Lucka, netušiac, vyslovila. Často, veľmi často mávam ten pocit, že som vo vzťahu k Nikinkovi, k jeho zvláštnym potrebám, správaniu, prejavom absolútny nováčik. Jeho schopnosti sa nemenia tak rýchlo, aby som ich nestíhala spracúvať a zvyknúť si na ne (čo by som skôr uvítala). Zato jeho reakcie na rôzne podnety, jeho spôsob a štýl komunikácie, vyjadrenia potrieb, jeho predzvesti záchvatov- epileptických alebo panických, jeho obľúbené alebo neobľúbené činnosti (nie všetky) , jeho citlivé stránky atď... tie sa menia akosi prirýchlo. Niektoré záležitosti ho držia aj niekoľko mesiacov, o niektorých naopak ak jeden deň niečo poviem , o týždeň to už neplatí.
Občas mám pocit, že sme obaja zelenáči. Akoby sme sa videli prvýkrát. Nevieme spolu vyjsť, striedavo nás chytajú nervíky a zdanlivo si nerozumieme. Alebo je to "len" ponorková choroba? Asi je zbytočné to nejako do hĺbky analyzovať.
Jedno som ale v posledných dňoch pochopila: určite by nám obom prospelo byť denne aspoň takú hodinku bez seba. Nepotrebujem na odreagovanie odísť niekoľko desiatok kilometrov od domu, nepotrebujem žiadnu párty, ani mimoriadnu pozornosť od iného. Celkom by mi  stačila kniha v ruke v tichom kútiku a vedomie, že Niki sa vo vedľajšej izbe spokojne hrá.


4 komentáre:

  1. Ach, jak Ti rozmím...mám stejné pocity...a tím víc, čím víc jsem zavřená doma a nemohu se hnout...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Veroniko, ani nevis jak mi mluvis z duse. Anebo vis? Jsem uz osm let doma, osm let non stop s Tomim, posledni tri roky - non stop i s Terezkou. A uz se neskutecne moc tesim na pondeli, kdy Terezka nastoupi do skolky a Tomi do skoly. A ikdyz Tominko bude chodit jen jednou do tydne, tesim se na ty ctyri hodinky volna, na knihu v ruce, na toulani se po skolskych chodbach. A ja si taky pripadam jako zelenac.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak tak, přidávám se k pochopení pro tvé myšlenky. Ninda šla letos do školky na 4 hodiny denně. Budu mít pro sebe pondělní a páteční dopoledne. Neuvěřitelně se těším! Zbylé 3 dny budu chodit do práce, ale i na to se těším. Celkem jen na 10 hodin (myslím přímé vyučovací činnosti, nepočítám v to ty hodiny příprav a opravování doma po nocích :o).
    Tento rok školní bude jiný a já se na něj těším. Jen doufám, že NInuška nebude moc často nemocná ... nejlépe vůbec :o)))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Prajem všetkým mojim spriazneným zelenáčom viac odpočinku a chvíľ pre seba. A sebecky musím priznať, že vám závidím to samostatné škôlkovanie. Niki môže byť v škôlke jedine v mojej prítomnosti.

    OdpovedaťOdstrániť